Hviezdy, Nebo, Smutok

22. května 2008 v 14:26 | Lívia |  Basnicky
Hviezdy na nebi žiarili
a obaja sme si želali,
ať láska naše srdcia spojí
a niekto o nás konečne stojí.

Hviezda z neba zrazu spadla
a nás do seba spriadla.
Naše city hraníc nepoznali
lásku sme si vyznali.

Netrvalo dlho
a tvoje srdce moje opustilo.
Pýtala som sa neba,
prečo mi teda dalo teba,
ked tvoje srdce rýchlo vychladlo
a moje už nemal zohriať kto.

Odpoved som dostala.
že chyba nastala,
že sme sa dokopy dávať nemali,
že sme sa do labirintu dostali,
že jeho srdce nepatrilo mne,
že to bola zúfala tužba vo mne...
že jeho srdce inú miluje,
no ona jeho city neopätuje.

Pýtala som sa neba znova,
či je možné začať odznova,
či je možné znova sviecu zapáliť,
či je možné sa znova zalúbiť.

Nebo neodpovedalo.
odpoved mi už nikdy nedalo.
Moje srdce pomaly chládne
a stáva sa nevládne.
Smútok ma už opúšťa
no z hlavy ťa nevypúšťa.
Navždy v kútiku srdca ostaneš,
aj ked na mňa možno zabudneš,
a lásku tvoju mi to už nevráti
presvedčenie mi to neobráti,
že to čo som s tebou prežila,
ľuťovať nebudem,
to ti navždy slubujem....
By Wanesska
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Paci sa ti tento blog ?

Ano
Nie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama